Rezervujte si termín už dnes Online objednávka

Príčiny chybného držania tela

Chybným držaním tela trpí nejedno dieťa v období puberty a adolescencie. Dôvod sa pripisuje veľmi zjednodušene rýchlemu rastu kostrového svalstva. Pravda je však ukrytá hlavne v nesprávnom pohybovom režime dieťaťa. Za chybným držaním tela a z neho vyplývajúcich problémov a neraz i bolestí veľa razy stoja komplexnejšie chyby spôsobované už od novorodeneckého veku dieťaťa.

Napriek poznatkom o psychomotorickom vývoji dieťa, ešte stále zostáva v nejednom rodičovi dieťaťa „zdedený“ a hoci s dobrým úmyslom konaný model manipulácie s dieťaťom od novorodeneckého veku po jeho samostatnú chôdzu. Už len zvislá (vertikálna) poloha, v ktorej sme boli zvyknutí nosiť dieťa, je pre jeho chrbticu zaťažujúca a škodlivá. Hlavička dieťatka je priťažká, svalstvo chrbta je ešte slabé a tak dochádza k tlaku na chrbticu a k jej poškodeniu.

Možno nepoznáte terminológiu „pasívneho sedu“, ale je možné, že ste jeho „obeťou“, nakoľko kedysi bolo prirodzené dieťa od veku 6 mesiacov a niekedy aj skôr, posádzať napriek tomu, že ono samo nebolo schopné do sedu sa svojim úsilím dostať a ani v ňom zostať. A tak dieťa podopierané vankúšmi malo ďalšie predpoklady pre deformovanie chrbtice v zmysle nesprávneho zakrivenia a tým chybného držania tela v neskoršom veku.

Ďalšou chybou, ktorá podporuje nesprávnu záťaž chrbtového svalstva je nosenie dieťaťa v klokanke, kde je dieťa tvárou od človeka, ktorý ho nosí a dieťa visí vo vertikálnej polohe. Podobnú „medvediu službu“ robia chodítka a zvisle povesené hopsadlá.

V čase, keď dieťa dozrieva pre prvé samostatné kroky, býva pre nás prirodzené držať ho za ruky, čo opäť nie je v súlade s prirodzeným vývojom dieťaťa. Pri držaní za ruky dieťaťa dochádza k posunu ťažiska tela, k nesprávnej súhre svalov a k nesprávnemu zakriveniu chrbtice.

Ako teda dieťa nosiť a ako mu pomáhať v jeho psychomotorickom vývoji? Pri dvíhaní a nosení je rozumná pomalá, jemná manipulácia, bez trasenia dieťaťa. Pri dvíhaní a pokladaní dieťaťa, by nemala byť hlava dieťaťa v záklone. Jednou z polôh správneho držania je „klbko“. Poloha je do istej miery imitáciou polohy dieťaťa v maternici a tak sa v nej dieťa môže cítiť bezpečne. Pre chrbticu zdravších polôh je viac a dajú sa naučiť prostredníctvom kurzov manipulácie s bábätkom. Ďalším pravidlom je: nechať dieťa hýbať sa tak, ako mu jeho aktuálne schopnosti dovoľujú. To znamená, že pre dosiahnutie aktívneho sedu nebudeme dieťa posádzať, pretože najprv potrebuje dozrieť viacero svalových skupín. Pri prvých krôčkoch necháme dieťa dotýkať sa nábytku, v prípade núdze dieťa istíme okolo pása, nie však za držaním za ruky.

To, čo drží chrbticu v správnom zakrivení a zabezpečuje vzpriamené držanie tela je tzv. hlboký stabilizačný systém (niekde sa uvádza ako „core“). Je tvorený hlbokým chrbtovým svalstvom, priečnym brušným svalom, vnútornými šikmými brušnými svalmi, bránicou a panvovým dnom.

Hlboký stabilizačný systém sa posilňuje u detí štvornožkovaním. V tomto období nie je nutné dieťa obúvať, aby obuvou nebol blokovaný správny pohyb. Pevné topánky majú prísť na nohy až vo chvíli, kedy dieťa viac preferuje chôdzu ako lozenie.

Ďalšie riziká pre chrbticu prichádzajú s obdobím nástupu do školy, kedy dieťa, ktoré malo dovtedy všestranný pohyb, prechádza k sedavému spôsobu života. Ak zhrbené sedenie v škole a nedostatok pohybu spôsobia, že dieťa už vôľovo nevie udržať chrbticu v správnom postavení, netreba váhať s rehabilitáciou. Pri pravidelnej rehabilitácii sa naučí nielen cviky na posilnenie ochabnutého svalstva, ale tiež predchádzaniu zlozvykov nahradením správnymi návykmi.