Rezervujte si termín už dnes Online objednávka

Seknutý krk

autor: Tatiana Braun, Branislav Mišovič

Pozor na klimatizáciu! Seknutý krk a zatuhnutá krčná chrbtica. Časté problémy nielen v letnom počasí.

Krčnú chrbticu tvorí 7 stavcov, ktoré spolu s množstvom svalov umožňujú otáčanie a nakláňanie hlavy.

Chrbtica má svoje prirodzené zakrivenia, ktoré a však môžu prehĺbiť a stať sa tak patologickými. V oblasti krčnej chrbtice je chybnou polohou prílišné predsunutie hlavy, ktoré zaťažuje trapézový sval, ramenný sval hlavy, polotŕňový sval hlavy a dvíhač lopatky. Spomínané svaly sa naťahujú, skracuje sa nám zdvíhač hlavy. Toto chybné držanie spolu s rozmanitými negatívnymi faktormi sú chronickým ohrozením pre bolestivosť krčnej chrbtice a tiež aj pre akútny problém v podobe seknutého krku. Nie raz je na príčine klimatizácia, či prievan, ktoré fyzikálne pôsobia na svaly, ktoré pod vplyvom chladu a prúdenia vzduchu stuhnú. Stuhnuté svaly následne udržiavajú stavce v blokovom postavení. Zaseknutiu, čiže stuhnutiu a bolestivosti krčných svalov môže napomôcť aj zlá poloha v spánku, či prudký pohyb.

Stuhnuté svaly dráždia príslušné nervy a tiež môžu spôsobiť zúženie ciev vedúcich do hlavy. Tým sa k lokálnej bolesti krku môžu pridať aj bolesti hlavy, či bolesti za očami. Pokiaľ ide o chronické dráždenie, môže sa pripojiť celý rad príznakov ako je vystreľujúca bolesť medzi lopatky, či do ramien, pocit tŕpnutia v horných končatinách, hučanie v ušiach, závrate.

Neraz riešime tento problém samoliečením – tlakom na určité body bolestivej krčnej chrbtice, liekmi proti bolesti, nahrievaním postihnutého miesta. V akútnej fáze najväčšej bolesti držíme krk prirodzene v nehybnej pozícii. Neskôr sa snažíme stuhnuté svaly rozcvičiť. Ak zájdeme k lekárovi s akútnym stavom, riešením býva nasadenie krčného goliera a tzv. myorelexancií na uvoľnenie stuhnutého svalstva. Problém sa môže načas vytratiť, ale tým, že nie sú riešené samotné príčiny a zabezpečená prevencia, bolestivý problém sa rád vracia a postupne stále častejšie. Z dôvodu dlhodobého jednostranného zaťažovania krčnej chrbtice držaním v predsunutej pozícii dochádza k preťažovaniu jednej svalovej skupiny na úkor druhej. Preťažovanými svalmi je trapézový sval, zdvíhač lopatky a jazylkové svaly. Postavenie ramien z prednej strany udržujú aj veľký a malý prsný sval, u ktorých pri nesprávnom stereotype držania tela dochádza k skráteniu a tým sa ramená dostávajú do predsunutej polohy. Predný pílovitý sval a veľký chrbtový sval ako dolné fixátory lopatiek bývajú ochabnuté, skrátené a tým pádom nie správne využité.

V akútnej fáze je pomocou kľudový režim s aplikáciou suchého tepla ako napr. pôsobenie tepla elektrickým vankúšom, či nahriatym uterákom.

Účinne vie pomôcť fyzioterapia – konkrétne mäkké techniky. Tie spočívajú v reflexnom (bodovom) pôsobení na konkrétne časti šijového alebo chrbtového svalstva. Ide o bezolejovú masáž so spomínaným tlakovým pôsobením, tiež o preťahovanie kožných rias a posun svalových fascií (svalová pokrývka tela svalu). Tieto masérske hmaty ovplyvňujú reflexné zmeny v svaloch a podkoží a následne zbavujú človeka bolestí a svalového napätia.

Aby sa problémy s ohniskom v krčnej chrbtici nevracali a neboleli, je žiadúca prevencia. Tou sú pravidelné cvičenia, ktoré budú aktivovať svalstvo tak, aby zaťažovanie príslušných svalov bolo rovnomerné, čiže aby nedochádzalo k zaťažovaniu jednej svalovej skupiny na úkor druhej. Cvičenia pri pravidelnom vykonávaní podporia správne držanie tela. Nenáročné cvičenia, ktoré si môžete osvojiť, sa dajú zvládnuť aj pri práci v kancelárii.

Ďalšie riziká pre chrbticu prichádzajú s obdobím nástupu do školy, kedy dieťa, ktoré malo dovtedy všestranný pohyb, prechádza k sedavému spôsobu života. Ak zhrbené sedenie v škole a nedostatok pohybu spôsobia, že dieťa už vôľovo nevie udržať chrbticu v správnom postavení, netreba váhať s rehabilitáciou. Pri pravidelnej rehabilitácii sa naučí nielen cviky na posilnenie ochabnutého svalstva, ale tiež predchádzaniu zlozvykov nahradením správnymi návykmi.

  1. cvik – v sede, s vystretým chrbtom opakovane predsúvame a zasúvame bradu (akoby sme si šli privoňať ku kvetu držanému pod nosom)
  2. cvik – robíme striedavo úklony hlavy do strán, pomaly, bez trhavých pohybov po hranicu bolestivosti
  3. cvik – hlavou a krkom otáčame pomaly do strán, akoby sme sa obzerali, dôležité je zároveň držať hlavu nesklonenej pozícii, s predstavou, akoby nám niekto hlavu ťahal dohora
  4. cvik – hlavou a krkom v predklone (brada smeruje k hrudníku) otáčame do strán tak, akoby sme sa chceli pozrieť raz na jedno a raz na druhé plece (robíme polkruhy)
  5. cvik v sede – s vystretým chrbátom, položíme pravú dlaň na pravé koleno a ľavú na ľavé koleno, následne s výdychom urobíme predklon tak, aby tvár smerovala dopredu a brada bola mierne predsunutá, v ďalšej fáze sa predkloníme nižšie, aby hrudník bol v úrovni kolien. S nádychom sa následne vrátime do vystretia.

Z každého cviku je vhodné urobiť 10 opakovaní a cvičiť aspoň 2 x denne.