Poškodenie krížnych väzov kolena
Predný skrížený väz a zadný skrížený väz sú hlavným fixátorom a stabilizátorom pre kolenný kĺb.
Pri ohýbaní kolena a opätovnom vystieraní dochádza zároveň k zmene ťažiska rotácie kolena. V kolennom kĺbe dochádza nielen k rotácii, ale i k valivému pohybu, pri ktorom sa kĺbové plochy posúvajú.
Hoci má kolenný väz svoju elasticitu, pri nekoordinovanom pohybe alebo náraze s následným vybočením kolena, môže dôjsť k jeho natiahnutiu alebo až k roztrhnutiu.
Prejavmi poškodenia skríženého väzu sú okrem bolesti, pocit vykĺbenia kolena s počuteľným prasknutím v kolene, ktoré má následne obmedzenú alebo úplne blokovanú hybnosť. Uvedené príznaky sprevádza prítomnosť opuchu, krvného výpotku a znehybnenia kolena.
Okrem fyzikálneho vyšetrenia odborným lekárom diagnózu potvrdí RTG vyšetrenie kolena alebo magnetická rezonancia zachytávajúca možné poškodenie ďalších štruktúr kolena. Pri úraze kolena neraz súčasne s poškodením postranného väzu býva poškodený i meniskus alebo chrupavka.
Pri natiahnutí alebo čiastočnom natrhnutí je riešenie v naložení ortézy a následnom kľudovom režime. Funkčnosť skríženého väzu môže postupne prejsť na okolité väzy a svaly. V prípade úplného pretrhnutia väzu a kombinácie s poškodením ďalších štruktúr kolena, býva indikovaná artroskopická operácia.
Pri nej býva odstránená časť poškodeného väzu a nahromadená krv. V určitých prípadoch, hlavne ak ide o úplné pretrhnutie skríženého väzu, býva indikovaná aj plastika skríženého väzu, čiže jeho náhrada. Pri parciálnom poškodení – natrhnutí väzu sa zvažujú aj iné faktory ako je úroveň športovej aktivity pacienta. Operačných techník plastiky skríženého väzu je niekoľko, pričom sa odlišujú podľa výberu štepu a jeho fixácie v kolennom kĺbe.
Poúrazové následky, ako je instabilita kolena, obmedzená hybnosť a bolesti v kolene po záťaži sú výzvou pre pooperačnú rehabilitáciu. Pre návrat k športovým aktivitám v plnej hybnosti je však posilňovanie okolitých svalov kolenného kĺbu (stehenných svalov) nevyhnutnou a samozrejmou záležitosťou.
Po pokojovej fáze, ktorá si vyžaduje prítomnosť pooperačných stehov alebo aj drenu, čo je cca 2 týždne, sa môže človek pustiť do postupnej rehabilitácie svalov dolnej končatiny.
V prvej fáze je posilňovanie zamerané na extenziu a výdrž v nej. Realizuje sa predkopávaním bez záťaže a záťaž sa naloží až na extendovanú – vystretú (predkopnutú) postihnutú končatinu. Výdrž dosahujeme postupným spúšťaním vystretej končatiny.
Približne po mesiaci je žiadúce posunúť sa do druhej fázy posilňovania, kde pridávame napínanie (stláčanie) fixovaného kolena. Fyzioterapeut chytí koleno z vnútornej strany a následne je potrebné vykonávať priťahovanie (stláčanie) takto fixovaných končatín k sebe. V prípade domácej samostatnej rehabilitácie je možné kolená fixovať pomocou rehabilitačných pomôcok, napr. overbalu, umiestnením medzi zohnuté alebo aj vystreté kolená a nato ich priťahovať k sebe. Tým sa posilňujú adduktory (priťahovače) vnútorného stehna.
V tretej fáze sa zaraďujú cvičenia posilňujúce vo všetkých potrebných a pre koleno možných smeroch. K výdržovým cvikom sa tak pridávajú balančné cviky ako napr. striedavé státie na jednej nohe, prenášanie váhy na stabilnej podložke a s pomocou, ak je potrebná, aj na nestabilnejšej podložke ako je bosu lopta. Stabilizačné cviky sa vykonávajú pomocou expandérov (odporových gúm), ktoré robia odpor pri státí, či uz na jednej alebo oboch nohách. Expandér upevníme o kľučku dverí, postavíme sa bokom k expandéru, ktorý si omotáme o postihnutú dolnú končatinu a snažíme sa ustáť správnu polohu. Cvik opakujeme aj tvárou k expandéru pričom pri oboch cvikoch sa snažíme stáť len na jednej – postihnutej dolnej končatine. Ďalším cvikom je tzv. spätný výpad, pri ktorom „stojná“ – predná noha je tá, ktorá je postihnutá. Smelo je možné pridať aj drepy, pri ktorých je však nevyhnutné dodržať flexiu kolien do 90 stupňov, ktorou sa zabezpečuje maximálne zaťaženie stehenných svalov, ktoré je v tomto prípade primárnym cieľom.