Úrazy členka
Medzi najčastejšie úrazy nielen pri športovej činnosti, ale i pri bežnej chôdzi, bývajú úrazy členka. Ak sú podvrtnutia, či natiahnutia opakované, majú za následok nestabilitu členka, bolestivosť a obmedzenú možnosť pre ďalší šport. Riešenie je však v prevencii, v správnej včasnej liečbe a rehabilitácii.
Členkový kĺb vykonáva pohyby nohy nahor a nadol, okolité väzy a svaly zabezpečujú rotačné pohyby. K natiahnutiu, či podvrtnutiu v oblasti členka príde zlým došľapom, resp. došľapom na nerovný podklad, či pri prudkom pohybe.
Ak nastal v členku pohyb prevyšujúci elasticitu členkových väzov, môže prísť k natiahnutiu väzov alebo svalov a následnej bolestivosti. V tomto prípade, ako prvá pomoc, pomôže lokálne chladenie a spevnenie elastickým obväzom. Pri podvrtnutí je bolesť ostrejšia a lokalizovaná podľa miesta poškodenia, buď na vnútornej alebo vonkajšej strane členka, pričom poranené býva kĺbové puzdro a predný, či zadný členkový väz. Ďalším príznakom je opuch, krvná podliatina a obmedzenie hybnosti členka.
Podľa toho, ktoré štruktúry sa pri úraze poškodia, je možné rozlíšiť závažnosť (stupeň) poškodenia. Od stupňa poškodenia závisí aj dĺžka liečby a možnosť návratu k športovým aktivitám.
Najčastejšie dochádza k natrhnutiu predného (fibulotalárneho) väzu, pri závažnejšom úraze sa môže poškodiť i stredný alebo zadný väz. Volí sa konzervatívna liečba, ktorá po diagnostike prostredníctvom RTG, prípadne aj MR spočíva v kľudovom režime, chladení postihnutého miesta tesne po úraze, v kompresii elastickým ovínadlom alebo tejpingom a vykladaní zranenej končatiny do vyvýšenej polohy. Všetky tieto úkony robíme na zmiernenie až odstránenie opuchu. V prípade chôdze je potrebné zabrániť došľapovaniu na postihnutú nohu. Pokiaľ sa pridružila aj zlomenina niektorej z členkových kostí, je nutná úplná fixácia pevnou sadrou. Chirurgická liečba býva voľbou vtedy, ak prišlo k úplnej ruptúre (pretrhnutiu) tzv. Achillovej šľachy.
Po odoznení akútnej fázy zranenia, (ustúpení opuchu, bolestivosti a krvnej podliatiny) a dostatočnom kľudovom režime závislom v dĺžke od stupňa poškodenia, prichádza čas na rehabilitáciu. Rehabilitácia členkového kĺbu (členku), vo všeobecnosti spočíva v obnovení plnej hybnosti v každom smere a opätovnému získaniu sily. Prvotnými cvikmi sú krúživé pohyby, prepínanie špičky dopredu a dozadu. Najskôr prepíname špičku bez záťaže, neskôr s ňou. Tieto cviky sú zamerané na hybnosť člnkového kĺbu. Pre získanie záťaže resp. odporu pri cvičení môžeme použiť expandery, či mäkšie overbally, do ktorých tlačíme špičku postupne vo všetkých smeroch. Po vydrilovani opätovného rozsahu pohybu členkového kĺbu, môžeme prejsť do získavania sily a stability. Medzi zvolenými cvičeniami môžu byť: výpon na špičke napr. výpony v sede pomocou expandéru, či bicyklovanie, pri ktorom sa upriamujeme na pohyb v členkovom kĺbe. Ďalšími cvikmi môžu byť výpady s vlastnou váhou, neskôr so záťažou, balančné cvičenia na bosu lopte, podrepy… Po cca 4 týždňoch môžeme začať i s dynamickým zaťažením: cvik „vysoké kolená“, ľahký beh, poskoky na mieste znožmo, jednonožmo. Cvikov je veľké množstvo a prispôsobujú sa konkrétnemu zraneniu členka.
Prevencia opakovaných podvrtnutí spočíva v správne zvolenej obuvi s ohľadom na typ chodidla. Samozrejmosťou je nepodceňovanie rozcvičenia sa pred každou športovou aktivitou. Pre spevnenie vnútorných štruktúr členka (pred športovou aktivitou) je vhodné tejpovanie. Pokiaľ to však nie je nevyhnutné, netejpujeme a tým dáme šancu prirodzenému posilňovaniu členku. Preto si nechajte poradiť odborníkom, ktorý zváži potrebu naloženia tejpu. Správny tejping ovplyvní do adekvátnej miery pružnosť členka, aby nebol príliš uvoľnený a vedel (pri behu) dostatočne flexibilne zareagovať na nerovnosť povrchu prípadne nevhodný došľap.